Všimol som si,  keď sa občas zapozerám na športové spravodajstvo. Najlepšie to vidno pri hokejových zápasoch. Keď dávajú prehľad gólov. A keď pri tom ukazujú brankára, ktorý práve inkasoval gól. Deväť z desiatich a deväťdesiat deväť zo sto strážcov bránky vykoná jediné gesto – okamžite po inkasovaní gólu sa oborí na najbližšieho svojho spoluhráča. Či je to obranca alebo niekto na inom poste. Brankár ukazuje obviňujúco na hráča. Nepočuť, čo kričí, ale bude to niečo ako: Čo si to urobil? Kde si bol? Prečo si ho pustil? Ty – píp…! Jednoducho, všetku vinu zvaľuje na neho. Veľmi výnimočne vidíme, ako si brankár chytá hlavu a hovorí: Ja blbec, čo som to spôsobil! Vždy je na vine niekto iný. Ako v našich životoch. Ako často podľahneme tomuto inštinktívnemu gestu zvaliť vinu na toho druhého. My máme strážiť svoju bránku. A keď už (do)pustíme gól, tak si to máme priznať. Nie ako tí brankári, ktorí vidia chybu v každom inom, iba v sebe nie. Góóóóóóól!