Čítam si Prvú knihu kráľov a v nej pasáž o Šalamúnovej múdrosti. Okrem iného sa o ňom hovorí: “Povedal tritisíc prísloví a piesní mal tisíc a päť.” Pousmejem sa pri tomto láskavom detaile pisateľa tohto svedectva. Podľa židovskej tradície bol autorom Jeremiáš, ale novšie výskumy naznačujú, že to nebol priamo Jeremiáš, ale niektorý z jeho žiakov alebo iný prorok. To nie je dôležité. Dôležité je tých “päť piesní” navyše, čo sa pridajú k tej tisícke. Šalamúnovi bolo ľahké byť múdrym: keď mu Boh ponúkol, aby si vybral nejaký jeho dar, nežiadal o moc, bohatstvo, zdravie, dlhý život, ale o múdrosť. Za svoju prezieravosť dostal všetko a múdrosť navyše. Bolo to vo sne, ale Boh plní aj tie svoje sľuby, ktoré dal vo sne. Ja som napísal tisícky viet, niektoré v podobe veršov, ale príslovia by sa dali ukovať z dvoch-troch. A piesní som zložil iba polovicu, čo Šalamún, ale koľké obstoja v mlyne času, ktorý oddeľuje plevy od zrna a neľútostne stína prázdne klasy. A ešte stále čakám na sen, v ktorom sa ma Boh opýta, čo si želám. A keby sa tak stalo, poviem, Pane, nechcem ani šalamúnsku múdrosť, ani moc, bohatstvo a dlhý život, iba tých päť piesní, daj mi tých päť piesní.