Robím veci, na ktoré je ma škoda. Vybehávam, vybavujem, zariaďujem, hasím. Nosím periny do žehliarne. Odpovedám na úradné listy.  Stojím vo fronte na pošte. Rozoberám starý vyhodený drez. Odnášam do zberu starý papier. Dohadujem sa s plynárom, kedy bude môcť prísť. A tisíc ďalších drobností. A potom nestíham a nevládzem robiť zásadné veci. Napísať román. Ilustrovať knižku. Zložiť pieseň. Namaľovať obraz. Hľadám niekoho, kto by mi prevádzkoval život. Kto by za mňa žil. Mňa je na tento život škoda. Som stvorený na vznešenejšie záležitosti. Na nesmrteľné diela. Lenže, keby som neťahal káru každodenných starostí, nemal by som nesmrteľnosti čo povedať. Keby som nemal o čom žiť, nemal by som ani o čom písať. Z tohto hryzoviska niet východiska.