Nemám drzosť chcieť byť spasiteľom, nezachraňujem ľudské duše, ale už som odhovoril niekoľkých samovrahov od spáchania samovraždy a niekoľkých strelcov, ktorí chceli postrieľať dav ľudí, som presvedčil, aby to nerobili. Jednému strelcovi som ponúkol svoj život za život ostatných: keď už potrebuje vystrieľať zo seba zlosť a hnev na celý svet, nech sa vyvŕši na mne. Mladého chlapca, ktorý chcel zahodiť svoj život, som tak dlho držal v bratskom objatí, až pocítil, že predsa len niekomu na ňom záleží. Nepoznal som ho, videl som ho prvý raz, a predsa som k nemu cítil ľudskú spriaznenosť. Tak intenzívne som ho objímal, až ma ráno po prebudení bolel celý hrudník, akoby ma zvierala úzka obruč. Možno to boli následky predošlého dlhého šoférovania a možno príznaky blížiaceho sa infarktu, ale pre mňa to bolo znamenie, že láska bolí. Bolí milovať ľudí, bolí úsilie byť ich blížnym, dávať za nich život, hoci iba vo sne. Neviem vykladať sny a pamätám si na varovné biblické slová o trúfalosti veštiť a vykladať sny, a tak sa vôbec netrápim nad tým, čo to znamená: že už po niekoľko nocí zachraňujem ľudské životy.