Na dlážke pod oblokom sa mi objavilo farebné spektrum. Malo iba dva-tri centimetre. Spektrum farieb je, ako vieme (alebo aj nevieme) rozloženie bieleho svetla cez sklený hranol, a tvoria ho fialová, modrá, zelená, žltá, oranžová a červená farba, samozrejme, spolu s prechodnými odtieňmi. Ako sklený hranol na pár sekúnd poslúžilo zrejme sklo môjho obloka. Optiku, ktorá je časťou fyziky, neoklameš. Keď sa naplnia podmienky, uskutočňujú sa zákonitosti. Hocikde na svete rovnako ako v mojej izbičke. Na pár sekúnd sa naplnili podmienky na rozklad svetla, a ja som mohol uvidieť farebné spektrum, aké poznáme napríklad z obalu pinkfloydovského Dark Side of the Moon. Podmienky pominuli, spektrum zhaslo. Ale na pár sekúnd som pocítil závratnosť prírodných zákonov, ktoré fungujú všade vo vesmíre. A tak som si pripomenul, že aj ja som súčasťou univerza.