Tak by sa dal preložiť termín “oral history”, ústna história, história prostredníctvom rozprávania, jednoducho história historiek. Už sa to robí v politike, vo veľkých dejinách, a už to dorazilo zo sveta až do našej krajinky. A ja som dostal vnuknutie urobiť Orálnu históriu slovenskej literatúry. Dnes sme začali s Danielkou Kapitáňovou. Vydržali sme dve hodiny – ja počúvať a ona hovoriť na kameru. Ktovie, koľko hodín sa to bude prepisovať do textovej podoby, pretože to chceme okrem zvidealizovania aj publikovať knižne. Veľa vecí som sa dozvedel, napríklad  to, že v detektívke hodnej svojho mena, nikdy nie je vrah manuálne pracujúci alebo človek z nižšej spoločnosti. Ak je to masovrah alebo vyšinutý šialenec, prosím, ale inak je detektívka dôsledne triedne konzekventne konzervatívna. Zločin je vyhradený strednej a vyššej triede. V ideálnom prípade bude v našom projekte do 300 účastníkov. Už sa mi kolegovia hlásia a prisľubujú účasť. Zasa som si vymyslel! Zasa som si na seba ušil bič. Ale výsledok bude hádam užitočný aj pre ďalšie generácie. To budú dejiny literatúry! Také nenájdeme ani v učebniciach ani v akadémii vied.