A ty si si myslel čo? Že si niekde nakúpiš dni a sny, alebo ti ich doručí usmievavý kuriér za pár šupov, vložíš ich do horúcej vody svojho života ako vrecúško so sušeným čajom a budeš to popíjať hojdajúc nohami? Že sa budeš prizerať bez vloženia sa do krvavostí udalostí? Že budeš môcť byť nezúčastnený a neutrálny, že nepocítiš šľahy bičom, keď hviezda škrtne o oblohu ako zápalka o drsný povrch? Ty si si myslel, že tvoje skutky nebudú mať dôsledky a že to, čo konáš, je iba nanečisto, že je to skúška na skutočnosť? A keď zatvoríš oči, zazipsuje sa svet a bude čakať, až ho privedieš k životu novým prebudením? Že byť dobrým je ľahké a bezbolestné? A že hady, ktoré chytáš do rúk, sa zmenia na mojžišovskú palicu proroka? Deti vnikli do malého obchodíka na rohu Smiechu a Plaču, vyliali vodu z akvária a prezidentovi na bankovkách vypálili oči. Stláčaš klávesy na chorobne šedej klávesnici a ukladáš na seba slovné lego. A s hrôzou prechádzaš pohľadom po správe, ktorá sa vynára pred tebou ako mesto z hmly: “A ty si si myslel čo?”