Túto skladbu mi doniesol vtedy mladý inžinier ekonómie Pavol H. a pamätám si, hral mi ju v nejakom kumbále v kultúrnom zariadení, kde robil, na rozladenom klavíri. Bola to jedna z mojich prvých textovacích prác na hotovú hudbu, ešte som bol len v zábehu. Však to aj na tom texte vidno, najmä na refréne. Slogan sa mi celkom podaril, ale rýmy “číslo – blízko” či “žien – viem” by som už dnes nepoužil. Ale možno práve táto hrboľatosť a kostrbatosť spôsobila, že pieseň je živá, životná, zo života a o živote. Zachytáva aj moje rozorvané životné obdobie, keď som nebol “anjelom žien.”
Prvý veľký hit Milanka Dočekala. A trochu netypický pre jeho lyrický naturel. Aj keď si ja od neho cením viac Pieseň pre nesmelých, myslím, že táto pieseň sa dodnes hráva. Jej vznik nebol celkom jednoduchý, pretože vznikala v časoch sácalizmu a opatrní súdruhovia v nej mohli nájsť množstvo narážok: “ukrytí do fráz a do viet”, “pravú tvár pod maskou uvidieť”, “a naši fotrovia skvelí sú z nás trochu nervózni.” Nechcem z toho robiť disident, ale svojho času bola táto pieseň zakázaná alebo aspoň odložená. Našťastie, prišla Nežná, a po nej boli zasa iné cenzúry. Ale táto pieseň už zostane generačnou výpoveďou synov proti nehodným otcom.
Tento názov by sa mal písať: Čo s TEAM? Nahoršia kombinácia, keď je hlava refrénu iba dvojslabičná, z toho prvá krátka a druhá dlhá. Čo s tým? Ibaže postaviť na tom nápad.
V posledných dňoch sa zaoberám TEAMom, a tak vkladám ďalšiu hitovku. Vôbec si nespomínam, ako som napísal text na hudbu Jula Kinčeka. Dokonca nie som si istý, či som slogan “prievan v peňaženke” vymyslel ja, alebo som ho ukradol od ľudu. Máloktorá pieseň je postavená na jedinom slove. V tejto piesni je to slovo “možno”, ktoré ani nespieva spevák, ale zahuláka ho ľud. Vďaka tomuto hitu by som už nemal mať prievan v peňaženke, pravda, keby to bolo v takej Amerike. Ale na Slovensku ťa ani niekoľko hitov nevytrhne z vreckových suchôt. Ale pesnička je to skvelá, aj keby som to zo skromnosti nemal hovoriť.
Pavol Habera: Kým pri mne spíš
Na dobrú noc. Ššššš…
Rôzni interpreti: Kým vieš snívať
V posledné týždne sa intenzívne stretávam s Peťkou H., a tak som si spomenul na okolnosti nášho zoznámenia. Keď mi Paľo volal, aby sme spolu urobili hymnu Super Star, sprvoti sa mi do toho nechcelo. Potom ma presvedčili tie decká – dúfam, že mi odpustia, že ich takto fotrovsky volám. S mnohými som sa spriatelil, s niektorými dlhoživotne. Pieseň vyvolala emócie, hystériu, odmietanie i zbožňovania. Možno je užitočné dnes si ju po rokoch a s odstupom času vypočuť – či obstála ako pieseň, nie ako sociologický fenomén.
“Keď raz príde čas platiť, nechcem zanechať dlh.” To je moje životné krédo, moja povinnosť voči sebe i voči druhým. Už ani neviem, na ktorom CD to malo byť, boli pohromade všetky piesne, ale nemali sme tú emblematickú, hitovku. V porovnaní s ostatnými hviezdnymi hitmi TEAMu je toto slabší kaliber, ale chvíľu to rezonovalo. Živá verzia z koncertu ukazuje, ako vie Paľo skvele spievať (nielen intonovať, ale dávať piesni výraz) a ako chalani z kapely nedostižne hrajú aj naživo.
Jana Hubinska: Nesmiem ťa mať rada
Silná morálna téma, ktorej sa voľakedy zmocňovala napr. literatúra (Tolstoj, Flaubert) – rozpor medzi túžbou a povinnosťou, vernosťou a neverou, rozporom medzi chcem, môžem a nesmiem. Ženský pohľad, pretože interpretka je žena. Táto tematika je trochu archaická, dnes sa vyriešenie dilemy medzi túžbou po druhom a povinnosťou voči svojmu partnerovi nenosí. Tak som aspoň o tom napísal pesničku. A jej záver zároveň posúva emocionálnu silu tejto voľby do empatickej polohy.
Rôzni interpreti: Keď nebudeš dobrý, tak ťa zjedia bobry
Jedna zo spoločných piesní z CD Žuvačková mafia, kde spievali všetci zúčastnení: Peter Lipa, Peter Remiš alias Punto, Miško Urban, Eva Janišová alias Firma Irma, Szidi Tobiás a v jednej sekvencii sa tam mihne a zažiari pán Satinský. Je to pieseň o láske k deťom, hoci podľa názvu a refrénu by to vyzeralo priam na opak. Ale deti vedia, kto ich má rád a kto sa im iba podlizuje.
Podľa mňa najkrajšia pieseň Milanka Dočekala, nesmrteľná melódia Pieseň pre nesmelých. Keď som ju dostal a vypočul refrén, mal som pocit, že sa musí iba odšepkať, aby sa neporanila tá krehkosť. Je to taká univerzálna výpoveď nás, nesmelých, outsiderov, nás, čo každý oklame a podvedie, nás, čo nevieme v tom chodiť. Veľa vecí je však z mojej autobiografie, napríklad ten internát (Mlyny), Lennonova smrť, diera v tme… Tímacke viachlasy nemajú v slovenskej popmusic obdobu.
Táto pieseň je svojím textom malou poctou Janovi Skácelovi, ktorého knižočky Jedenáctý bílý kuň a Třináctý černý kuň sa napokon dostali aj do názvu. Toto je pieseň- šansón, a teda text bol prv ako hudba, a teda som mal väčšiu voľnosť vo formulovaní básnických obrazov.
Menej známa a menej hraná pieseň od TEAMu. Matne si spomínam, že s textom som sa dlho trápil, pretože som sa nevedel dopočúvať, o čom je to vlastne pieseň. Niekedy vám pieseň povie hneď, o čom má byť, a táto odolávala. Napokon sa z toho vykotúľala minca vo vzduchu – ako symbol rozhodovania sa, kam sa zvrtnúť.
Tento text je už dosť starý, ale žiaľbohu, dnes aktuálnejší ako v čase jeho vzniku. Pretože “Hlupáci všetkých krajín, spojte sa – a noste mokré drevo do lesa!”
Volala sa Stanislava Marková, ale všetci sme ju volali Staňa. Bola odo mňa o niekoľko rokov staršia, bývala na prízemí a ja na 2. poschodí na Baníckej ulici 25 v Prievidzi. Bola taký chalanský typ – nakrátko ostrihaná, dlhonohá, kostnatá… Hocikedy zmlátila aj chalana. Mňa mala rada: až tak, že ma raz zobrala na majer na okraji Prievidze, kde boli kuríny so sliepkami. Šli sme kradnúť vajíčka. Ako v Tomovi Sawyerovi. Vôbec neviem, čo je s ňou, nevidel som ju celé roky. Nevolali sme ju Amerika, ale keď som dostal hudbu tejto piesne, tak som si k nej túto prezývku primyslel. Ahoj, dievča Amerika! Ahoj, Staňa!
Zadanie napísať pieseň k nejakému filmu je lákavé, ale môže byť aj zradné. Tobôž, ak je to taká vybrakovaná téma, akou je Jánošík. Ako vždy, dostal som hudbu, a hoci som nemusel riešiť nejaké zložité frázovanie, musel som sa zmestiť do zadania, aby to bolo aj na tému filmu, aj aby to obstálo aj samostatne. Celkom som hrdý na to, ako som použil tému hrachu. Neviem, či sa tento film ešte hrá, a neviem, či ešte niekde niekedy zaznie táto pieseň.
TEAM: Jeden kabát, jedna koža, jedna tvár
Tak konečne došlo aj na túto pieseň. Je to Moja Pieseň. To znamená, že je krytá mojím životom, tým, čo viem o sebe a o svete, tým, čím by som chcel byť. Je to pieseň – vyznanie. Takéto piesne sa hrajú, keď človek odchádza z tohto priestoru. Občas ju spievam na mojich vystúpeniach, bez hudobného sprievodu, len tak, škrípavo, nasucho. Prvá bola, ako vždy, hudba, zložil Julo Kinček. Ale mne bolo jasné okamžite, o čom bude. Chalani spočiatku frfotali, že je to dlhý názov, ale napokon sa to ujalo. Jeden kabát, jedna koža, jedna tvár… A je za tým celý môj život.
Keďže nedokážem zavesiť jednotlivé piesne, dávam odkaz na celú stránku. Sú to piesne, ktoré som písal pre skupinu Avion Fera Grigláka a Pavla Kozmu, zázračného bubeníka. Sú síce na stránke Paľa Haberu, ale Habera bol vtedy iba neznámy spevák, skutočná star bol Fero Griglák. Majiteľ súkromných vzbúr, Spočítané máš, Výbuch v srdci, Výpravca vtákov, List od Vincenta, To sme my, Nestratí sa. Viac piesní sa asi nezachovalo, hoci som urobil celý repertoár.
Na väčšinu svojich piesní som nezabudol, mám ich v ušiach, viem, kedy vznikali a aký príbeh sa k nim viaže. Ale na túto pieseň som zabudol ako na smrť. Natrafil som na ňu až náhodou. Keď som zaplavil Pavla Hammela desiatkami svojich textov, niektoré si vybral. Ale nenaspieval ich on, na to mal svojich dvorných textárov, Kamila a Borisa. Dával ich iným interpretom. Jednou z nich bola aj Helena Blehárová, dnes už polozabudnutá speváčka. “Uver prosím ťa jari / roztancovanému koču mája. / Uver prosím ťa jari / zelená hudba tmu krája.” Hm, dnes by mi takýto text nikto nevzal. A jar je ešte za horami, za dolami.
Tak toto je ozaj kuriozita. Tento text som napísal, keď som mal asi 17 rokov. A nebol to hneď text piesne, ale básnička pre deti, ktorú som poslal do časopisu Zornička, kde mi ju uverejnili na prvej strane. Neskôr som krátke štvorveršie rozšíril, dal trochu dospeláckejší rozmer, a poslal Palimu Hammelovi. Paľo to zhudobnil, ba marí sa mi, že to zhudobnil Marián Varga. Ale nenaspieval to hneď Hammel, ale dievčenská skupina Bezinky. Pali to naspieval až neskôr, ako o tom svedčí jeho CD Šálka čaju, kde sú zasa jeho rarity.
Pavol Habera: Uč nás premúdry Ježiš (Evanjelium o Márii)
Občas sa mi stáva, že počúvam nejaký svoj text a hovorím si: toto som mal napísať inak. Evanjelium som videl už niekoľkokrát, a zakaždým ma mrzí, že som nenapísal “Nauč nás, múdry Ježiš.” Bolo by to spevnejšie, prehľadnejšie, čistejšie. Ale pieseň je zafixovaná, nahratá, vrytá do času, už sa s tým nedá nič robiť.
TEAM: Ženy a kvety sa nekradnú
Niektoré texty sa napíšu samy, ja vlastne ani netuším, čo sa dialo. Toto je jeden z tých prípadov. Po prvé, vôbec nechápem, prečo som sa rozhodol, že v tejto pesničke budem vykať. To je asi jediný text, o ktorom viem, v ktorom sa používa vykanie. Neviem ani, prečo som zvolil spojenie “ženy a kvety”. Muselo to byť v tej hudbe - a potom v mojom presvedčení, že sa nesmú kradnúť ženy, ktoré patria niekomu inému. Ale aj tak – zvláštny text, zvláštna pieseň. Hm.
Michal Urban a Hevi Bubble Comics Band: Maoe oe oe uáááááááááááááááááá
Textárska hračka z CD Žuvačková mafia. Keď som zistil, že harmonikár a okrem Punta druhá duša kapely Mišo Urban pôvabne ráčkuje, môj zlomyseľný zámer sa vykryštalizoval okamžite a bez váhania. Napísať mu text, v ktorom budú samé r. Slov s r je v slovenčine množstvo, ale ťažšie bolo ich usporiadať do zmysluplného celku. Napokon nečakané rýmové dvojice (rezne-Brezne) priniesli vtipné spojenia, ktoré by mi v texte bez takéhoto obmedzenia asi nezišli na um.
Z CD Andyho Hryca Čo asi robí Sawyer je táto pieseň azda najvydarenejšia – najsmutnejšia, najironickejšia, najbolestivejšia, najmelancholickejšia. Aspoň ja ju mám rád. Hrycov hlas je tu naozaj poznačený trápením a poznaním. Mám Starého chlapa rád. Janka Hubinska tu síce nehrá druhé husle, ale aj tak je to chlapská pieseň.
Jana Hubinska: Šťastná z vlastnej viny
Žáner šansónu zvádza k dramatickosti, z ktorej sa často stáva melodramatickosť. Istý pátos a tragika k tomuto žánru patria, ale o to osviežujúcejšie pôsobí, keď sa uprostred cmúrnych tónov objaví slniečko. Takým bol text Šťastná z vlastnej viny, v ktorej som obrátil naopak frázu “z vlastnej viny” alebo “nie z vlastnej viny.” Pieseň je z CD Janky Hubinskej Hotel Hazard.
A prehliadka antihitov skupiny TEAM pokračuje. Starý zákon. CD TEAM 3. Autor hudby Milanko Dočekal. Táto pieseň nikdy nebola hitom, nikdy sa priveľmi nehrala v rádiách, myslím, že ani na koncertoch veľmi nie. Ale pretrvala.
V ére štrajkov a pochodov na parlament som si spomenul na Štrajk milencov. Je to menej známa haberovka, ale ja mám na ňu celkom živé spomienky. Najmä preto, že som ju písal v nemocnici na Kramároch, kde som ležal so zápalom pľúc. Len čo som sa trochu otriasol, so zápalom som písal. Paľo ani teamaci nevedia skladať hudbu na hotový text, ale tu bol text ako prvý. Respektíve, bol tu nápad a základ, ktorého sa Paľo chytil a potom som aj tak neunikol osudu textára – vypĺňať dlhé a krátke slabiky, čiže písať text na hudbu. Možno by som mal začať ako textár – štrajkovať.
Peter Lipa: Nevýchovný koncert
Ďalší skvost z CD Žuvačková mafia. Peter Lipa veľa toho pre deti nenaspieval, mám dokonca pocit, že toto je jeho jediná detská pesnička. Ale či je alebo nie je, je to nepodstatné. Podstatné je, že sme chceli urobiť inteligentnú veselú pesničku o tzv. výchovných koncertoch, ktoré sú postrachom rovnako pre deti ako pre umelcov. Pieseň je plná hudobných a aranžérskych fórikov, rolu učiteľa, ktorý ziape na svojich zverencov (zverenec = od slova zver) som si s chuťou zahral ja.
Pavol Hammel: Vietor, čo kradne spomienky
Ďalšia naša spolupráca s Palim Hammelom z jeho staršieho CD Starí kamoši. Keď som dostal túto melódiu, mal som takú veternú predtuchu niečoho neuchopiteľného. Rytmický pôdorys bol vcelku jednoduchý a prehľadný, a to vždy umožňuje rozohrať nejaký príbeh. Jediným problematickým miestom boli jednoslabičné dĺžky v refréne: nám – viať – skál – náš apod. Ako je u Paliho obvyklé, dokáže zaspievať aj číru poéziu, a tak som ňou, dúfam, nešetril.
Určujúca bola atmosféra piesne, jej uhrančivý rytmus nesený bubnami. Mám rád bubny, rád sa sprevádzam svojím bongom pri mojom repovaní. Tlkot srdca je tiež bubnovaním svojho druhu. Bubny sú však aj zlovestným znamením čias, predznamenávajú vojny, hladomor, zlo…
Pavol Habera: Láska, necestuj tým vlakom
Vo vlakoch som svojho času trávil dosť času a vždy som mal rád tú “železničnú krajinu”, o akej písal napríklad Kerouac. Vlak je vďačná rekvizita pre textárov piesní. Je v tom pohyb, zmena, dynamika, a zároveň intímny priestor vozňa či kupé, v ktorom sa v krátkom čase môžu odohrať drámy či letmé stretnutia. Aj keď mi hudba určovala slabiky, atmosféra mi bola jasná: telegrafné stožiare, dlhé ženské vlasy vlajúce z otvoreného obloka, opustené nástupište…
Alex Maďar a Július Satinský: Zberateľ nadávok
Pieseň pre deti z CD Žuvačková mafia je o – nadávkach. Uznám, že pre deti je to kontroverzná téma, ale nadávky sú zároveň oblasťou, ktorá deti fascinuje. Ony ešte pociťujú isté tabu, to len starším je to jedno. Detský part naspieval Alex Maďar, ten, čo spieval malého Ježiška v Evanjeliu o Márii. No a na dospeláka sme zavolali pána Satinského. Hudba a hrajú: Hevi Bubble Comcis Band (alias Slniečko čiže Punto a Rybacé hlavy).
Jana Hubinska: Barová speváčka
Bary mám rád, hoci som v nich nestrávil veľa času. Ale bar ako priesečník ľudských ciest a osudov je inšpiratívne miesto pre slovenských (na)čuvačov, medzi ktorých sa zaraďujem. Bary mám rád najmä literárne, veľa dobrej literatúry sa venuje tematike barov. A mal som taký sen byť barovým pianistom. To sa mi už asi nepodarí, tak som si napísal aspoň túto pieseň. Janka Hubinska ju zaspievala spôsobom, za aký by sa nemusela hanbiť ani Hana Hegerová.
Účelová pieseň, ktorá sa napokon dostala aj na CD Paľa Hammela Starí kamoši. Nadácia pre výskum rakoviny mala ako symboly, ktoré rozdávala ľuďom hlinené zvonky. Ja som dostal za úlohu napísať priliehavý text na benefičný koncert. Pohral som sa nielen so zvonkami, ale aj s legendárnou pesničkou Prúdov Zvonky zvoňte. Sú tam narážky na chorobu, ale chcel som, aby pieseň prekročila hranice účelového textu.
Milan Dočekal: Pár dní dáva nám Boh
Milan Dočekal, ale všetci ho voláme Milanko, bol v TEAMe skladateľsky trochu v úzadí, ale čo zložil, to bola nádhera. Potešil som sa, keď sa rozhodol nahrať vlastné CD a keď ma ako textára oslovil na spoluprácu. Toto je jediná dostupná pieseň, ale aj tie ďalšie boli krásne. Milanko prežíva zložité a ťažké obdobie, tak mu na diaľku odkazujem: Pár dní dáva ti Boh, preži ich naozaj. Skús ísť, nespadnúť z nôh…
Mária Eliášová: Evanjelium o Márii
Ďalšia ťažisková skladba z muzikálu Evanjeliu o Márii, tentoraz parádne číslo Márii v podaní Márii Eliášovej. Mária Eliášová, okrem toho, že spievala technicky brilantne, dala svojim áriám hĺbku, akú sa nepodarilo dosiahnuť nijakej Márii z tohto muzikálu, dokonca ani v maďarskej pôvodnine. Doteraz táto pieseň fascinuje. Textársky to bolo tiež náročné, pretože tam, okrem predpísanej predlohy, z ktorej sa nedalo veľmi uhýbať, bola náročná aj rytmická štruktúra, dĺžky, prízvuky apod.
Jedna z našich prvých piesní, ktoré som urobil s TEAMom. Zároveň som sa tam trochu učil, ako textovať na hotovú hudbu. Spočiatku to bolo pre mňa utrpenie, takmer nedosiahnuteľná vec. Táto skladba je plná dlhých slabík, a tak som sa trochu potrápil. Pieseň nikdy nebola hitom, ale ani ju nepostihol osud hitov: že zrýchlene starne, a tak ako dotieravo liezla ľuďom do uší, po nejakom čase lezie všetkým na nervy.
Speváčka s veľkým hlasovým potenciálom. Naša spolupráca bola sporadická: napísal som tuším tri texty na jej CD, potom sa Mária venovala detským piesňam. Každý autor má vo svojom bielizníku aj šperky, ktoré sú nenápadné a časom zájdu časom. A zem piesní obrastá novou melodickou vegetáciou.
Ivanka Fakačová: Moja mama vidí nebo
Tento projekt, CD s názvom Moja mama vidí nebo si vymysleli nevidiaci. Konkrétne, pani Fakačová, ktorá je nevidiaca a ktorá žila s nevidiacim manželom. Mali šikovnú dcérku Ivanku, ktorá naspievala aj titulnú pieseň. S nevidiacimi som prežil pekné a silné chvíle a mnohému ma naučili. Odvtedy vidím lepšie a hlbšie.
Ďalšia hrycovka. Tentoraz nespievaná. Mám rád hovorené pesničky, z ktorých najlegendárnejšia je Balíček karet od Miroslava Černého. Pokúsili sme sa urobiť výpoveď otca k synovi. Hovoril som veľmi osobne, ale s nádejou, že toto posolstvo sa dostane do uší a sŕdc nielen iných otcov, ale aj synov.
Taká barová anjelovka. Upozornenie: text treba brať metaforicky, ako básnický obraz, nie teologicky. V tejto piesni som sa chcel podeliť o svoj nástojčivý pocit, že nielenže my máme svojich anjelov strážnych, ktorí sú pre nás nevyhnutní, ale že aj my sme pre svojich anjelov dôležití, hoci sme z inej hierarchie.
Keď som dostal túto hudbu na otextovanie, v prvej chvíli som cítil pochybnosti, že toto vôbec nedokážem otextovať. Ale už som sa naučil, že tento pocit nemožnosti mám vlastne zakaždým. Pieseň pomaly začínala vnikať do mojich uší, srdca, duše, vedomia i podvedomia. A zrazu som to mal. Text o žene, plavej, chladnej, krásnej, mramorovej, žene zo Severu. Spojila sa vo mne krása žien z Bergmannových filmov s jednou mojou kamarátkou, ktorá bola z Belgicka (Flámka), prekladala naše veci do flámčiny a všetci slovenskí spisovatelia boli do nej zamilovaní. Okrem mňa, teda, pretože ja som zamilovaný iba do žien z písmen. Tak som si urobil také kreatívne cvičenie; napísal som si všetky severské národy (teraz zisťujem, že tam nie je Island, ale už sa to nedá napraviť) a na každú ženskú národnosť som hľadal rým: Flámka – známkam, Švédka – niet kam, Nórka – horká. A rýmy mi priniesli príbehy. A bolo to. Ľahké, nie?
Szidi Tobiás: Učiteľka povedala, že som trúba Jerichova
Ďalšia pieseň z CD pre deti Žuvačková mafia. Szidi Tobias vtedy ešte nebola známa ako speváčka, a tak sa dá povedať, že toto CD ju vlastne objavilo. Myslím, že to bol MariáN jaslovsklý, kto povedal, že Szidi vie skvele spievať. Úloha drzej žiačky jej, myslím, dobre sedí. Vznikla náročky odrhovačka vo valčíkovom rytme, ale pozorný poslucháč spozná náročnú prácu skladateľa s textovým materiálom.
Pieseň, ktorá sa hodí do dnešnej predvolebnej gorilej atmosféry. Zlostná satira na vtedajších politikov. Niektorí sa dajú identifikovať (Vlado, Ivan, Miki), iní sú, chvalabohu zabudnutí. Ale povstali noví bojovníci. Za touto piesňou si textársky stojím dodnes. Myslím, že splnila svoju úlohu: byť odľahčenou reflexiou doby a potichu sa vytratiť do zabudnutia.
Jana Hubinska: Držím ti miesto
Toto je druhá pieseň s názvom Držím ti miesto, ale dátumom vzniku prvá. Vznikla dávno pred TEAM, ako bol TEAM. Vtedy som písal texty iba pre seba, boli veľmi zložité a rozkošatené, trochu som bol ovplyvnený temnou poetikou Leonarda Cohena. Takže som napísal text Držím ti miesto a celé roky som ho nemal komu dať. Až keď sa začalo robiť CD pre Janku, tak som ho vytiahol a zhudobnilo sa. Myslím, že Janka ho naspievala veľmi jemne a atmosfericky. Je v tom zvláštny ženský smútok a dúfam, že ťažké básnické obrazy nepôsobia samoúčelne a nezrozumiteľne.
Pavol Habera a TEAM. Hrdzovlasá
Keď Paľo Habera nastúpil do skupiny Avion, ktorú viedol Fero Griglák, tak som na Ferovu hudbu napísal text Hrdzovlasá. Vždy sa mi páčili ženy s ryšavými/hrdzavými/červenými vlasmi, aj keď som sa do nich zamilovával iba platonicky a literárne. Ale ako vizuálny prvok je to vďačné. Tak som napísal Hrdzovlasú a bola to pekná pesnička. Potom sa Paľo osamostatnil, potom sa stal súčasťou tímu TEAMu a za touto pesničkou mu bolo ľúto. A tak si ju po novom a po svojom zhudobnil. Bol to zvláštny postup, ktorý sa neopakuje často: najprv je hudba – na ňu vznikne text – a následne na tento text vznikne nová hudba. Nuž, hrdzovlasé vyvolávajú zvláštne konania.
Alena Čermáková (Máleková): Chlapec Vietor
Keď mi môj sused z 2. poschodia Fero Strempek predstavil mladú nohatú, vlasatú speváčku Alenku Málekovú, povedal som si, že táto dievčina musia spievať o ohni, koňoch, vetre, diaľkach… Také trochu romantické, trochu buričské, trochu príbehové a trochu pocitové piesne. Napísal som jej hádam zo 20 piesní. Bola z toho kapela Nočné spoje, jeden koncert, potom sa Alenka stala Čermákovou, venovala sa hlasovej pedagogike a presedlala na šansón. Je mi ľúto za tými pesničkami, písali sa mi takmer samy, tie časy sa už nevrátia. Ako vietor, čo nám prešiel hlavou a už ho niet.
Július Satinský: Žuvačková mafia
Písanie textov piesní pre deti je ďalšia kapitola – no v mojom textárskom živobytí je to rovnako závažná časť. Projekt CD Žuvačková mafia sme všetci prežívali veľmi intenzívne. Muzikantmi a hráčmi bola skupina Slniečko, ktorá sa neskôr vrátila k pôvodnému názvu Punto a Rybacé hlavy. Na tomto CD vystupovali ako Hevi Bubble Comics Band. Producentom a dychovým hráčom bol Marián Jaslovský. Rybacie hlavy, najmä Peter Remiš a Mišo Urban zhudobnili moje texty a potom sme hľadali interpretov. Chceli sme, aby to boli dospelí a aby aj pesničky neboli detinské, hoci sú aj pre deti. Pri titulnej piesni sme mali hneď na mysli pána Satinského. Najprv frfľal, že on nie je spevák, ale potom sa dal nahovoriť. Pri nahrávaní bol milý a keď niekde pôvabne vybočil z rytmu, už sme to neopravovali. CD je dnes nedostupné, iba Punto a Rybacé hlavy ho majú hrdo uvedené na svojej stránke vo svojej diskografii. A ja som všetky texty neskôr publikoval vo svojich knižkách pre deti.
Pavol Habera: Láska (Evanjelium o Márii)
Ťažisková pieseň muzikálu Evanjelium o Márii, čo bol u nás vlastne prvý muzikál, aj keď prevzatý z Maďarska. Dostal som doslovne preložený text a trápil som sa nielen s dlhými slabikami (niekde ani nestačila hocijaká dlhá hláska, ale muselo byť áčko), ale aj s biblickou predlohou. Bola to pre mňa škola profesionality. Raz som to aj vzdal, ale Ľubo Roman a Kamil Peteraj ma dokopali, aby som sa k tomu vrátil. Chodil som na skúšky a písal hercom-spevákom rovno do úst. Kristov hrali Maťo Ďurinda, Peter Slivka a Paľo, ale na CD a do filmovej podoby sa dostal iba Habera. Mimochodom, pri tejto práci som si všimol, že maďarčina je oveľa ľúbozvučnejší jazyk, ako sme si my, pravoverí Slováci, uvedomovali. Muzikál sa už nehrá, niet preň divadlo, ale možno ani interpreti.
Naša najúspešnejšia pieseň s IMT Smile – však ani iná a ďalšia nebola. Text bol v tomto prípade prvý, ani to nebol text, skôr iba taká básnička. Ohrdol ju Paľo Habera, že sa mu nehodí. Keď sa potom stala hitom, tak mi povedal: Také texty mi píš, ako si dal Táslerovi. Ale to iba na okraj. Zvolil som túto zle nahratú verziu kvôli atmosfére – textárovi sa nemôže stať nič väčšie a krajšie, ako keď si celá hala spieva jeho slová, takže spevák sa už ani nemusí namáhať.
Pieseň, ktorá je ovocím našej intenzívnej, ale kratšej spolupráce so Stanom Herkom. Priznám sa, nápad urobiť piesne pre Andyho Hryca skrsol v mojej hlave. Andyho hlas mi pripomínal trochu Chrisa Reu. V každom prípade bol to hlas zašpinený životom, hlas, ktorý dokázal spievať aj texty, ktoré by inému interpretovi poslucháči neverili. Aj táto pieseň je moja kompletná – nahral som demo pre kapelu, aby vedela, ako si predstavujem hudbu, a oni to zobrali všetko. CD sa volalo Čo asi robí Sawyer a dnes je to rarita.
Na Joža Pročka mali ľudia vyhranené názory, pre jedných bol skvelý, pre iných bol hrubozrnný a najmä bolo ho všade. Na vrchole jeho kariéry zišlo na um komusi, že nahrá s ním CD piesní. Robil som všetky texty a dodnes sa dokážem pod ne podpísať. Slovenská relly bola satirická pieseň, ktorou som sa chcel aspoň ako bezmocný pisárik pomstiť tým hajzlom nabúchaných hrudníkov a rovnakých áut. Pieseň zľudovela, aspoň na kolotočoch v Petržalke sa spolu s ďalšími pročkovinami hrala dennodenne, ako mi hovorili svedkovia. Jožo pôvabne falošne zaťahuje, ale myslím, že v tomto žánri sa to dokáže tolerovať. Inak, text je z roku 1999, a sám smutne žasnem, aký je aj dnes smutne aktuálny.
Dara Rolins – Pavol Hammel: Druhá možnosť
Pani Rolins som poznam ešte ako Darinku. Keď som dostal možnosť ponúknuť niečo pre túto dvojicu, vyhrabal som starý text Druhá možnosť. Napísal som ho pre nikoho, nemal som predstavu, kto by ho mohol spievať. Pali Hammel ho geniálne zhudobnil, čo nedokáže každý skladateľ. Do textu som chcel dostať napätie až dramatickosť, ktorá sa prejavuje už tým, že spievajú dvaja, muž a žena.
Lucie Bílá – Pavol Habera: Zkus jenom žít
V češtine píšem rád texty. Možno preto, že čeština je ohybnejšia, úhybnejšia ako slovenčina. Je to v nej tak nějak měkce poskroucaný. V tejto piesni sa mi dokonca lepšie písal part pre speváčku ako pre speváka, aj keď je pani Bílá hádam jediný môj intepret, ktorého nepoznám osobne. V každom texte chcem použiť nejaké slovo, ktoré sa bežne v pop music nepoužíva. V tomto sa mi to podarilo aj vzhľadom na český kontext – neviem, či niektorý český kolega-textár použil citoslovce pic!
Keď som robil hymnu Superstaristov, s niekoľkými ľuďmi som sa blížil viac ako s ostatnými. Bol medzi nimi aj Miro Jaroš, ktorý ma potom požiadal o text na svoje debutové CD. Hudba bola exotická, plná bubnov a šuchotu, takže som zvolil aj exotickú tému šamanstva. Zároveň to bola aktualizovaná tématika, pretože som stretol niekoľko ľudí, ktorí sa pokúšali aplikovať šamanizmus do tohto storočia. Pieseň je dnes zabudnutá a už aj vo mne vybledla.
Keď Paľo pripravoval svoj druhý sólový album, už opadli emócie a obvinenia zo zrady TEAMu, ktoré sa vyskytli pri prvom sólovom CD. Dostal som do rúk (či skôr) uší túto melódiu, ktorá bola síce sugestívna, ale zdanlivo nič sa v nej nedialo. Navyše hlava refrénu obsahuje dosť ťažké zadanie – iba tri slabiky, z ktorých je prvá a posledná dlhá. Tri krátke slová, dve dlhé a medzi nimi krátke, sa v slovenčine vyskytujú obmedzene a všetky možnosti už boli vyčerpané. Mám ťa rád – spím dnes sám – viem čo dáš … takéto hlúposti sa ponúkajú ako prvé. Zvolil som spojenie kým ťa mám a vlastne som si neuvedomil, že podobný text už má Robo Grigorov. Ale po nás zasa toto spojenie použili iní textári pre iných spevákov.
Pavol Hammel bol idolom môjho neskorého detstva a dospievania. Keď vyšli Zvonky zvoňte, bol som stratený – alebo nájdený. Len čo som sa trochu rozhliadol po krajine literatúry, napísal som mu list a poslal som mu desiatky textov – motýlích, vílích, kvetinkových – také bolo vtedy jeho obdobie. Flower power. Niečo zhudobnil a dokonca naspieval, ale k našej pravej spolupráci došlo až po rokoch – na albume Starí kamoši. Paľo mi dal jemnú melódiu a ja som v nej vycítil atmosféru nostalgie, opadaného lístia, konca sezóny. Tak vznikol Výpredaj.
Pieseň, ktorá je komplemetárna k Držím ti miesto. Rešpektovať, alebo aspoň tolerovať rap a hip-hop ma naučili chlapci zo skupiny Rendezska SK, ktorí prišli za mnou, či im dám súhlas na použitie textu Držím ti miesto. Dal som a použili ho. Stretli sme sa, rozprávali a vyvinula sa z toho spolupráca; keď chystali svoju druhé CD, ponúkli mi priestor na vlastný rap. Inšpirovalo ma to deklamovať niektoré svoje texty v tejto akustickej forme, ale to je už iná kapitola.
Keď som dostal demo nahrávku na starej kazete (autor hudby je Julo Kinček), znelo to trochu ako odrhovačka. Refrén veľa možností neposkytoval – 5 slabík. Musel som vymyslieť úderný slogan a vtedy mi zišlo na um Držím ti miesto (neviem, či dnešní mladí používajú tento frazeologizmus). Potom to už išlo ľahko – slovo “miesto” poskytuje dosť veľa rýmových možností. Viac som sa vyhral s verziami, kde bolo viac priestoru. Dovolil som si básnické obrazy, ktoré chalani z kapely nielenže prijali, ale nad niektorými uznanlivo pokyvovali hlavami (“súmrak sa rozletí na kŕdeľ vrán.”) Neviem, či by v dnešnom popovom priemysle prešli takéto zložité obrazy. Táto pieseň sa stala tak trochu ikonickou hymnou svojej doby, zažil som s ňou mysteriózne zážitky (kázal si ju hrať na svojom pohrebe mladý muž, keď cítil, že umiera a text tak dostal nechcený podtext – mŕtvi nám držia miesto v nebi.)
Jana Hubinska: Žena, priateľ človeka
Keď ma s Jankou Hubinskou zoznámil jej kapelník Stano Herko, skrsla v nás myšlienka urobiť komponovaný album. Janka je nielen herečka, ale aj speváčka s dramatickým a komickým talentom, takže som jej ponúkol aj pátos, aj iróniu. Tieto texty som po dlhom čase robil bez hudby, takže som mohol byť “básnickejší” ako v limitovaných opusoch. Ale ako mám vo zvyku, text som si sám pre seba zhudobnil, aby som zistil, či sa bude dobre spievať aj inému intepretovi. Toto demo som potom nahral na kazetu a dal kapele, aby podľa tejto atmosféry pracovali na hudbe. Na moje prekvapenie vzali nielen text, ale aj melódiu, čím sa stala pieseň mojou prvou kompletne autorskou skladbou.
Pavol Habera: Boli sme raz milovaní
Ako všetky piesne pre TEAM a Haberu, aj tento text vznikol na hotovú hudbu. Bola to taká pohodová klavírovka, nijaké zložité frázovanie, nijaké krkolomné dlhé slabiky. Napísal som to na jeden (zá)ťah. Pri type tejto pesničky sa mi žiadalo vystavať nejaký dej, ale nie zasa priamočiaru epiku. Takže ten dej je tam, ale je rozostretý, je to vlastne príbeh života muža a ženy, všetkých mužov a všetkých žien. Keď Paľo spieval pieseň na pohrebe, text získal ďalší rozmer.
Text, ktorý som napísal “pre nikoho”, len tak, aby neostal stratený. Keď prišiel Jožko Šebo, že má novú speváčku, nejakú missku, ktorá vie aj spievať, takmer apaticky som mu tento text posunul – bez očakávania, že z toho niečo bude. Jožko poslal faxom text Ivanovi Táslerovi, ktorý ho vraj okamžite zhudobnil a obratom poslal hotovú pieseň späť. Takéto piesne sú najvďačnejšie a najtrvalejšie – ktoré sa napíšu takmer samy. Úlohou tvorcov je, aby im nezavadzali v ich zrode.
