Píšem od dvanástich rokov: a keď hovorím píšem, myslím tým: píšem intenzívne, odušu, o život, je to pre mňa dôležitejšie ako žiť. Žijem iba v písaní. Za tú dobu som prešiel všetky vojny, katastrofy, pohromy písania, občas sa mi po namáhavom výstupe na chvíľu zjavil očarujúci pohľad na svet podo mnou / nado mnou / vo mne. Som nárazuvzdorný, ale aj tak sa ma zmocňujú pochybnosti. Načo. Často sa musím nútiť, aby som zapĺňal aj tieto škatuľky svojimi textami. Dnes bol odpor materiálu mimoriadne silný. Načo je to komu. A harcovník vo mne, doráňaný, zbitý a zjazvený, rutinovane odpovedá: Aby bolo napísané. Aby zostalo ako svedčenie. Ale ani on, ani ja týmto argumentom veľmi neveríme. Načo – - -