Včera v noci bolo ešte predjarie, dnes ráno je zima. Včera bolo mesto vyumývané sviežim dáždikom, ulice lesklé (vždy si spomeniem na verš Jožka Mihalkoviča “ulica lesklá ako ulita, z ktorej vytiahli slimáka”), bez ostrovčekov stvrdnutého snehu, dnes sa ho navalilo. A medzitým ubehlo iba niekoľko snov za našimi zamknutými viečkami. Tak sa odohráva život. Niečo je a potom zrazu niečo nie je. Alebo aj inak: niečo nie je a potom zrazu niečo je. Je dobre a zrazu je zle. Alebo aj inak: je zle a zrazu je dobre. Tajomné procesy tejto chémie nevidíme, ale potom zrazu vyústia do neodvratnej reakcie. Padne to z neba, hovorí sa. Je to nebadané, nezbadané a zrazu znebadané.