Počul som dosť hlúpu anekdotu: Novinárka sa pýta nejakej celebriťky: A keby ste si mali vybrať medzi svetovým mierom a luxusným automobilom, aká značka auta by to bola? Tento vtip je hlúpy preto, lebo automaticky predpokladá, že každý človek dá prednosť osobnému prospechu pred obecným blahom, ba že tento egoizmus pokladá za správny a normálny a altruizmus zosmiešňuje. Som zvedavý, čo by novinárska rituľka povedala, keby jej respondent odpovedal, že by chcel svetový mier. Pretože keby zavládol svetový mier, tak by sa každý, vrátane tých dvoch, mal lepšie, a mal by teda aj auto príslušnej kvality. Táto anekdota nás však zároveň upozorňuje, že je v našej prirodzenosti dať prednosť konkrétnosti (hoci tu zameranej na svoj obzor) ako abstraktnej rozplývavosti. Je možno naozaj produktívnejšie zamerať sa na niečo, čo je v našich silách, ako na chiméru, ktorá presahuje naše možnosti. Tá anekdota je blbá, ale ešte väčšia blbosť je analyzovať racionálnym spôsobom anekdoty, tie metafory ľudského konania.