Počúvam svoje piesne, ktoré som oživil svojimi slovami, niektoré by som celé preškrtal alebo napísal nanovo, ale pri niekoľkých si poviem: tu sa nedá zmeniť ani slovo. A pretože už mám odstup od nich i od seba, a pretože som nielen vedomý svojej hodnoty, ale aj patrične pokorný, pri niekoľkých málo si poviem – toto je geniálne. A povedal by som to vďačne aj vtedy, keby pod textom bolo napísané iné meno autora. Pretože to, že sa mi niečo vydarí, nie je moja zásluha. Môj je ten pot a drina a lopotenie a pochybnosti, ale občas príde po dlhom bezvládení dar a požehnanie: slovo sa zreťazí do slova ako v dobre ukutej reťazi. Nič neprevyšuje, nič nechýba. Je to dokonalé ako oko lane. A ja za nič nemôžem. Moja jediná zásluha je, že som to nevzdal a že dokážem prijať to, čo je dané.