Spojenie “nákazlivý smiech” pozná každý: je to smiech, ktorý preskakuje z jeho nositeľa na okoloľudí, a môže sa zmocniť aj väčšieho spoločenstva. Výskyt nákazlivého smiechu, zdá sa, ustupuje, pretože smiech ako taký sa vyskytuje čoraz redšie. Včera som zažil výbuch nákazlivého smiechu. Stál som pred pokladňou v mojom obľúbenom kníhkupectve, keď sa za mnou ozval smiech. Hlasný, šťavnatý, sebavedomý, žičlivý. Hneď som počul, že to nie je slovenský smiech, že je to smiech cudzojazyčný (veru, aj smiechy majú svoj prízvuk a dajú sa identifikovať.) Takto sa náš človek nesmeje: nemá dôvod. Slečna pri pokladni sa najprv usmiala, potom sa jej začali otriasať plecia a napokon sme sa smiali aj my, ostatní. Bol to krásny zážitok. A ja som si povedal, že by sme sa mali pokúsiť šíriť túto smiechovú nákazu v našom okolí.