Že vraj nový rok. A väčšina v ňom bude starého – staré problémy, staré príležitosti, staré vzťahy, staré starosti… Dokonca si želáme, aby sme ostali pri starom: to, čo bolo osvedčené, ustálené, usadené… Aby toho nového, neznámeho, nepoznaného, nebolo priveľa, a najmä, aby to nebolo horšie ako to, čo už bolo. A predsa: človek má v sebe túžbu po novom, potrebu občas niečo uzavrieť a začať od začiatku, aj keď sa ten jediný začiatok začína jeho narodením a smeruje k jedinému koncu, k jeho smrti. Keby nebolo nového, ustrnuli by sme, stali by sa z nás plechové formy samých seba, karikatúry osobností. A keby bolo stále iba nové, nemali by sme sa o čo oprieť, každá pevná plocha, od ktorej by sme sa chceli odraziť, by sa nám rozpadla pod náporom nového dňa. Buď taký starý, nový rok, ako je to len únosné. A buď iba natoľko nový, aby nás to neprevalcovalo, ale vzpružilo a udržiavalo v strehu. PF 2013 = Prežite F pokoji, moji milí!