“presne o 24.00 o polnoci / 1973-74 / v Los Angeles / začalo pršať na / listy palmy za mojím oblokom / spustili klaksóny / a prskavky / a zaburácalo to. // šiel som do postele o 9. večer. / zhasol som svetlo / zakryl sa prikrývkou – / ich veselosť, ich šťastie, / ich výkriky, ich papierové klobúky, / ich autá, ich ženy, / ich amatérske opijáše… // Silvester mi vždy naháňa / hrôzu // život nepozná nijaké delenie na roky. // teraz klaksóny prestali a / prskavky a burácanie…/ 5 minút a je po všetkom… / počujem už len dážď / na listoch palmy, / a myslím si, / že nebudem nikdy rozumieť ľuďom, / ale prežil / som to.” charles bukowski: listy palmy, prel. DH