Už som sa rozhodol, nemenne a pevnoskalne: budem spievať. Teda, budem viac spievať. Zariadim si to tak, aby som spieval každý deň. Nielen preto, aby som nadobudol intonačnú istotu pri svojich vystúpeniach, ale preto, lebo cítim, že spievanie je (aj pre mňa) životne dôležité. Spievanie je melodické dýchanie, je to ozvučená nádej. Spievanie je sila slova, ktoré získalo svoju tonalitu. Spievanie nám nielen posilňuje naše dýchacie ústroje, ale vystužuje aj našu životnú energiu a chuť žiť. Zlomený človek nespieva. A ja, možno s ohnutým chrbátom a chrbticou skrivenou vysedávaním nad počítačom, ešte stále odolávam zlo/menosti.  Zlomiť a zlo majú spoločný koreň, a nielen slovný. Už som odhodlaný: budem spievať. Spievať sa dá všade: v izbe, v aute, v prírode, dokonca aj tej, ktorú nazývame mestská. A možno sa časom niekto pridá a vytvoríme malé spievajúce spoločenstvo. Nemusí to byť hneď spevný kolektív, v skratke spevokol, ale zanôtiť by sme si z času na čas mohli. Uvidíte, ako sa svet zmení, keď začneme spievať!