Mladá slečna robí anketu v hypermarkete o zdravej strave. Pretože som typ na odpovedanie v anketách, neomylne si vyberá mňa. Má pre mňa iba dve otázky – či jem zeleninu, načo odpovedám áno. A druhú, akému mäsu dávam prednosť – varenému alebo pečenému? Odpovedám, že údenému. Pred prepustením si pýta odo mňa ešte meno, pretože anketa je zlosovateľná a môžem niečo vyhrať. Hovorím jej, že nechcem nič vyhrať a ak potrebuje nejaký údaj, nech ma zapíše ako pána Daniela. Vysloví počudovanie, ale ja naozaj nechcem vyhrať. Nikdy a nič navyše. Krajina, ktorá prekypuje lotériami, tým iba zakrýva svoju sociálnu hanbu. Nepotrebujem náhodné a cudzie tisíce, státisíce, milióny – celkom by mi stačilo, keby som za moju prácu, ktorú vykonávam ako najlepšie viem, dostal spravodlivú odmenu.