Sme pred premiérou. Nie je to iba stav, ale aj priestor, takže by sa možno mohlo písať Predpremiérou. Včera sme mali poslednú skúšku, ktorá dopadla tak dobre, až som sa zľakol. Stará herecká povera hovorí, že keď je spokojnosť na skúškach a na generálke, tak premiéra nedopadne dobre. Nebojím sa. Verím svojim hercom, verím kapele, verím v silu príbehu, ktorý sme postavili. O chvíľu idem do divadla, kde bude verejná generálka – príde sto študentov, viac sa do nášho Modrého salóna nezmestí. Premiéra je už dva týždne vypredaná. Mám rád ten zvuk v zákulisí pred vystúpením. Znie to ako bzučanie, ľudské hmýrenie, šuchot slov, posledných opakovaných textov. Nakopneme sa láskavo do zadku, symbolicky sa popľujeme pfuj, pfuj, pfuj, na čo sa vraj (Ďuro Nvota mi povedal) odpovedá Čert tě vem. A idemééééééééééé!