M. kúpila jablká, také, aké máme radi. Sladké, červené, tvrdé. Azda sa ligotali viacej, ako je potrebné, pretože ich navoskovali, ako keď autá voskujú v umyvárke. Keď som šiel do jedného zahryznúť, všimol som si na ňom malú “lepku”. To nie je nič prekvapujúce, všetky jablká z hypermarketov majú miniatúrne nálepky, niektoré dokonca s číslom. Aj toto jablko malo svoje evidenčné číslo 4133. Neviem, čo to znamená, a vôbec ma to netrápi. Ale – tento naliepací papierik mal na jednom konci zúženú časť so šípkou. Jasný pokyn, že tu treba papierik chytiť medzi dva prsty dlane a odlepiť. Tak toto je už vrchol rozmaznanosti a rúhanie sa. Keď už ľudstvo dospelo k takejto “vespustnosti” (výraz mojej dobrej svokry), nezaslúžime si nič iné, len riadnu po zadku. Jablko, pravdaže, za nič nemôže.  Ale občas by nám, ako Newtonovi, mohlo padnúť na hlavu, aby sme neboli padnutí na hlavu.