radosť! Psík strednej veľkosti sa vrhá na dievčinu strednej veľkosti a ide ju zjesť od lásky. Doslova. Olizuje ju, vchádza jej jazykom do ucha, oblápa ju labami, vyskakuje, chce byť kvôli nej dvojnožcom, aby mohol predné laby používať na objímanie ako ľudia ruky. A vydáva zvuky oddanosti, slintá, chrčí, mliaska, zadúša sa od toľkého citu. To všetko sa odohráva vo veľkom kníhkupectve, do ktorého som práve vstúpil. A zrazu sa cítim trochu zahanbený – idem si kúpiť niekým vymyslený svet zlisovaný do knihy, a tu sa pred mojimi očami odohráva živý vzťah, vrelý cit, horúca oddanosť a prítulnosť. Ale vzápätí si hovorím: prečo by literatúra mala byť menej životná ako tento obrázok. Napokon, keby nebolo literatúry, kto by zanechal svedectvo o tom, čo sa odohralo v dnešné popoludnie?